* 28. 8. 1910 Horné Strháre           

† 24. 5. 1947  Žďár nad Sázavou (dnes ČR)

Syn Jána Bojnu st. (1882 – 1956) a jeho manželky Márie, rod. Marko  (1888 – 1953). Ľudovú 6-triednu školu absolvoval v rodných Horných Strhároch. Po jej ukončení navštevoval 8-ročné Československé štátne reformné reálne gymnázium v Lučenci, maturoval s vyznamenaním roku 1930. Počas štúdia si už od 3. triedy privyrábal kondíciami slabším študentom (doučovaním). Po maturite študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, promovaný bol v  r. 1934. Bol prvým vysokoškolsky vzdelaným občanom z Horných Strhár.

Po skončení štúdia pracoval od januára do septembra 1935 v Slovenskej pokladnici pre hospodárskych robotníkov v Bratislave. V októbri  1935 nastúpil  na vojenskú prezenčnú službu, kde však pre ťažký zápal stredného ucha bol „prepustený na trvalú dovolenú“ (čiže bol vyradený z vojenskej služby). Roku 1941 nastúpil na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky  a následne od roku 1942 pôsobil ako podnikový právnik v Baťových závodoch v Baťovanoch (dnes Partizánske). Popri zamestnaní mal aj viaceré ďalšie aktivity – v roku 1944 pôsobil v Bratislave vo firme Kotva Import-Export, patriacej do skupiny Baťovych podnikov, pôsobil aj ako tajomník Národohospodárskeho ústavu Slovenska.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa do odboja zapojili aj pracovníci Baťových závodov (firma napríklad dodala pre povstalecké jednotky 20 tisíc párov vojenskej obuvi). JUDr. Bojna po vypuknutí povstania pôsobil aj ako spolupracovník prvej Slovenskej národnej rady v centre povstania v Banskej Bystrici. Po potlačení povstania a obsadení Baťovian nemeckým vojskom na jeseň roku 1944 Nemci hľadali a zaisťovali prívržencov povstania. Keď dostal informáciu, že ako popredný pracovník a odbojár je na zozname hľadaných, rozhodol sa  evakuovať aj s rodinou do svojho rodiska Horných Strhár s tým, že vojnové boje malú dedinku obídu. Tento predpoklad sa však nesplnil, v okolí Horných Strhár sa front zastavil na tri týždne, počas ktorých tam prebiehali ťažké boje. Z Horných Strhár naďalej chodieval do Banskej Bystrice, či už peši alebo náhodnou dopravou (neraz dobrodružne cez viaceré kontroly) so susedom a priateľom Pavlom Kurecom, ktorý ho na ceste sprevádzal.

Po skončení 2. svetovej vojny pôsobil aj naďalej v Baťových závodoch (tie boli v roku 1946 znárodnené). Na jednej zo svojich služobných ciest v roku 1947 z Prahy do Baťovian lete tragicky zahynul spolu s pilotom pri havárii malého firemného dvojmiestneho lietadla neďaleko mesta Žďár nad Sázavou (dnes ČR). Na lúke na mieste havárie je dodnes masívny kamenný pamätník s nápisom.

JUDr. Bojna sa po celý život venoval viacerým aktivitám. Od roku 1932 až do svojej smrti bol členom Matice slovenskej. Bol tiež vášnivý rybár a šachista (bol členom Slovenského šachového zväzu – Šachového odboru pri Š. K. Baťovany).

JUDr. Bojna sa v roku 1940 v Bratislave zosobášil s Klárou Pásztorovou (1912 – 1991). Mali spolu 2 deti: syn doc. Ing. Ivan Bojna, PhD. (*1942) bol dlhoročný vysokoškolský pedagóg na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, dcéra RNDr. Viera Grmanová, CSc. (1946 – 2018) pracovala ako výskumná pracovníčka na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. 

Pre zaujímavosť niekoľko fotografií:

Do Prahy na úradné rokovanie leteli v máji 1947 JUDr. Bojna a jeho kolega – právnik dvoma malými športovými dvojmiestnymi lietadlami patriacimi firme Baťa, n. p.  Pred spiatočným letom z Prahy do Baťovian si kolegov skúsený pilot v hoteli na schodoch zlomil ruku. Kolega JUDr. Bojnu odmietol letieť s náhradným mladým a neskúseným pilotom. Aby v Prahe nemuseli stráviť víkend do príchodu nového pilota, ponúkol JUDr. Bojna kolegovi miesto vo svojom lietadle a on sám letel so spomínaným mladým a neskúseným pilotom. Pri lete nad Českomoravskou vrchovinou neďaleko obce Žďár nad Sázavou v hustej hmle mladý pilot stratil orientáciu a lietadlo havarovalo na poli neďaleko rybníka „Šterků rybník“. Na mieste havárie bol postavený dvojmetrový masívny kamenný pamätník s nápisom a mramorovou doskou.

Text na pomníku:

Na tomto mieste dňa 24. mája 1947 tragicky zahynuli Slováci tajomník Kožgumu JUDr. Ján Bojna, nar. 28. 8. 1910 a pilot letec Dionýz Hanák, nar. 22. 5. 1915 zamestnanci n. p. BAŤA – Baťovany pri vykonávaní služobných povinností smerujúcich k vybudovaniu lepšej budúcnosti nášho ľudu. Česť ich pamiatke.