Existencia hradu je síce nepochybná, ale pramenné materiály o ňom prakticky neexistujú. Najvýdatnejším zdrojom informácií o hrade je Mocsáryho monografia, ktorá uvádza aj také detaily, ako napríklad že pod hradom bolo mestečko (Podhradok) a kostol na lokalite Kostolisko, ktoré v r. 1224 vlastnili rodiny komesov Dika a Egucha (azda Miko a Oguch z Balassovcov?). V tom istom roku vraj kráľ Ondrej II. týmto dvom rodinám vlastníctvo odňal, a daroval hrad a okolie Detremu z rodu Balassa, ktorého tiež ustanovil zvolenským županom za jeho zásluhy z križiackych výprav. Mocsáry uvádza, že hrad a mestečko časom chátrali, až kým sa nakoniec nerozpadli na ruiny. Podľa hornostrhárskej kroniky bol hrad zničený počas tatárskych nájazdov. Niektoré maďarské pramene tiež spomínajú výstavbu nového strážneho hradu Strahora v r. 1271, ktorý mal patriť rodu Kachic a údajne stál na rovnakom mieste nad dedinou H. Strháre. Iné pramene však tvrdia, že sa jednalo o rovnomenný iný hrad, ktorý stál na juhozápad od hradu Hollókő.
V prvom rade treba poznamenať, že žiadna podobná listina z r. 1224 sa nezachovala, a tak všetky informácie na ňu sa odvolávajúce sú prinajmenej spochybniteľné. Je vôbec veľmi nepravdepodobné, že tu hrad stál už v tej dobe, keďže listín spomínajúcich Strháre máme z druhej polovice 13. storočia viac ako dosť (konkrétne 10), no o tunajšom hrade sa nezmieňuje ani jediná. Čo sa týka hradu zvaného Ztrahora, tento sa v listinách skutočne objavuje od prvej polovice 14. storočia1, avšak rozhodne nestál na území dnešného Slovenska, ale ako bolo už vyššie spomenuté, bol situovaný v blízkosti hradu Hollókő, konkrétne nad dnešnou obcou Nógrádsipek.
Je pravdepodobné, že bezmenný hrad nad H. Strhármi bol postavený až v 14. storočí, azda až po porážke oligarchov a upevnení moci kráľa Karola Róberta. Jeho existenciu nepriamo dokazuje niekoľko listín z druhej polovice 14. storočia, kde sa niektorí členovia rodu Balassa uvádzajú s prídomkom Strhársky – v r. 13652 a 13703 to bol Blasius, syn Nicolaa (de Stragar, Stragary, Ztergrad, Ztergaar, Ztargar), a v r. 13904 Katherina, vdova po Nicolaovi (de Eztergar). Je možné, že práve Nicolaova rodina mala dočasné sídlo na tomto (novopostavenom?) hrade, avšak podľa datovaní ho obývali azda len po dve generácie.
Ďalšie osudy hradu nemôžeme kvôli chýbajúcim indíciam ani len interpolovať, ale určite nezanikol a prežil minimálne do konca 16. storočia, kedy sa objavuje aj jediná známa písomná zmienka o ňom. V presnejšie nedatovanom súpise majetkov modrokamenského panstva5 sa na konci uvádza poznámka, že vzhľadom na dočasnú okupáciu M. Kameňa Turkami majú byť odvody doručené Žigmundovi Balassovi na hrad Strháre (ad castellum Ztryhar). Je zrejmé, že hrad v tejto dobe nielenže stál, ale bol aj funkčnou dočasnou náhradou za hlavnú protitureckú baštu rodu Balassa. Je ale pravdepodobné, že bol zničený v nejakom neskoršom výboji a odchodu Turkov z Uhorska sa už nedožil.
Skalný ostroh, kde hrad pôvodne stál, je dnes z väčšej časti zničený – čiastočne kvôli malému kameňolomu, ktorý tu existoval v polovici 19. storočia, a čiastočne kvôli stavbe cesty pre vojenské jednotky, keďže lokalita sa nachádza vo VVP Lešť. Podľa domácich skazu dokonali ruskí vojaci, ktorí stavbu cesty realizovali. Z hradu je dnes viditeľná už len západná časť oporného múru v dĺžke asi 30 m a do výšky od 1 do 2 m. V pôvodnej podobe mal priekopu, val, vežu a palác, opevnené kamenným múrom, avšak aj pred zničením boli tieto časti rozpoznateľné len v konfigurácii terénu. Lokalita Mocsárym spomínanej starej dediny a kostola je neznáma (ak vôbec existovali), i keď podľa miestnych to mohlo byť niekde na ľavom brehu Starej rieky v lokalite Suchý drieň. Možná existencia ruiny ďalšieho hrádku sa spomína aj v lokalite nad potokom pri rekr. stredisku Koprovnica.
- jupiter.elte.hu
- Hrady.sk
